Martin Dragúň: Ve víru WSOP a jiné zážitky z Las Vegas

Martin "yegon" Dragúň sepsal ve svém blogu zážitky z loňské návštěvy World Series of Poker. Dozvíte se mj. jak v Las Vegas neumřít hlady :-)

World Series of Poker je každoročně největším světovým pokerovým svátkem. Ta letošní startuje už za necelý týden a ve hře znovu nebudou chybět početné zástupy českých a slovenských hráčů. Jak taková návštěva města hříchu vypadá se můžete přesvědčit v blogu Slováka Martina "yegon" Dragúně. Las Vegas navštívil v minulém roce.

 

„Trochu“ s oneskorením (trvalo mi to len rok kým som sa k tomu prepracoval) ale predsa spisujem svoje zážitky z USA, kam som sa vybral sám ako prst v lete 2011 odohrať svoju prvú World Series Of Poker. Nejakým úžasným šťastím, ktoré ma chvalabohu prenasleduje po celý môj život sa mi jednak zadarilo na FullTilte nielen vyhrať package na WSOP Main Event,  ale dokonca aj peniaze na buyin vybrať z herne doslova 2 dni pred jej krachom. Trošku napätia som si užil, kým som čakal či peniazne nabehnú na môj Neteller účet ale po asi 2 týždňoch sa tam objavili a keďže satelitné firmy fulltiltu ešte zotrvačnosťou fungovali ďalej, tak som v hoteli zistil, že mi zaplatili aj za ubytovanie – lepšie to dopadnúť nemohlo.

 

Bellagio – bol som si tam raz zahrať cash, sedel som hneď pri high stakes Bobby’s room aj sa tam niečo hralo ale tých ľudí čo tam sedeli som nepoznal

 

Popredal som nejakú akciu a šiel som teda do sveta odohrať 9-10 turnajov s celkovými buyinmi okolo 26.000 USD. Let do Vegas bol v pohode, chlapík na vstupe do USA sa niekoľkokrát spýtal či som si 100%-tne istý, že mám pri sebe len 9.850 USD v hotovosti a keď som mu to vždy potvrdil, tak začal podozrievavý výsluch, že ako to môžem vedieť tak presne :). Letisko LAX v Los Angeles, kde som prestupoval, je hodne komické miesto ako keby spred pár desaťročí (spomienky na seriál Dallas). Vyzeralo to tam skôr ako na zastávke autobusov. Letisko vo Vegas už je niečo iné, neoveroval som ale myslím, že automnaty sú narvaté aj v kabínkach na WC.

Ubytoval som sa za 22 USD na noc v hoteli GoldCoast, ktorý je cez ulicu od Ria kde sa hrajú WSOP Eventy a bola to dobrá voľba, ktorú určite využijem i v budúcnosti. Chýbal mi len safe na izbe, ale ten sa dal vybaviť dole v cashieri, takže peniaze som si odkladal tam. Časť buyinov som poslal vopred priamo do Ria prevodom z účtu, takže až taký balík som uschovávať nemusel. Inak bol hotel super mali fajn raňajky za nejakých 6 USD vo forme bufetu so širokým výberom, najviac mi chutili mexické veci, všetko ostatné bolo (často nečakane) sladké. Vo vajíčku obalený chlieb mám veľmi rád, nasladko to ale akosi nie je ono :). Stále ale ponuka raňajok tu beatovala čokoľvek čo som videl v Riu a bola za tretinovú cenu, čo sa pri mesačnom pobyte už ukáže.

Eiffelovka oproti Bellagiu

 

Pokúšal som sa aj niečo si nakúpiť v potravinách, aby som si raňajky/večeru mohol spraviť sem tam sám ale nikde som nezohnal ľudský chlieb len tú ich sladkú vatoidnú hmotu meh. Vôbec jedlo v amerike je otrasné – nemajú žiadne príchute len sladkú a štipľavú, o korení ako keby nepočuli a hlavne totálna absencia normálneho pečiva mi robila dosť problémy. Nakoniec som sa ustálil na std raňajkách, na obed som si dácal melónový šalát z poker kitchen a na večeru si kupoval buď čínu alebo sushi. Aj tak som sa vrátil domov tak o 6-7kg tažší.

Strip je ulica okolo ktorej je postavená väčšina kasín – zvonku sú keď už nie pekné tak aspoň zaujímavé, zvnútra všetko na jedno kopyto, snáď s výnimkou Venetianu

 

Každé ráno som vybehol cez marihuanou voňajúce chodby do posilky, potom som sa hodil do bazéna a na 5 minút na lehátko – dlhšie sa nedalo, bolo stále cez 40 stupňov, za tých 5 minút som akurát uschol a začal prihárať. Také teplo ako tu som nikdy nezažil, vďaka bohu za klimatizácie, ktoré všade bežali naplno.

Okolo obeda som nabehol cez cestu do Ria a hup hrať turnaj alebo cash. V turnajoch sa moc nedarilo až na 26-te miesto RAZZ 2.5k turnaji, ktoré bolo fajn povzbudením. Zahral som si s množstvom známych hráčov ako Eric Lindgren, Vanessa Rousso,  Jason “jdpc27” Wheeler (ten stále odbiehal od stola a vracal sa zasmradený od marihuany – keď ludia krútili nosom, tak sa vždy ohradil, že to je jeho nový parfém „it comes from the eatrh and is called green“), Chiau Giang, Cindy Violette, Daniel Idema atď. Cash games boli veľmi živé, hrával som 2/5 a sem tam 5/10 NL, určite by sa tam dalo žiť len z toho, stále bežalo veľa stolov a človek nemusel dlho čakať kým ho usadili. Pár krát som videl borcov ako Galfonda, bratov Dangovcov, Farhu a Junglemana hrať niečo šialené ako 500/1000 PLO a podobne – hrali priamo v sále kde sa hrali aj malé cashky a turnaje.

 

 

Turnajový grind je namáhavý, ale na WSOP sa to dá vydržať, turnaje majú väčšinou dosť rýchlu štruktúru na začiatku a potom sa to ukľudní -  hráčske polia sú neskutočne soft a dá sa orientovať aj v ťažších eventoch ako napríklad 5k 6max.

Vegas ako mesto ma vôbec neoslovilo, kasína sú všetky rovnaké a skôr pôsobia zúfaleckým dojmom než ako niečo z James Bond filmov. Fajn je, že každé kasíno má nejaké atrakcie a večerné shows. Kluby som moc neobiehal, nie som diskotékový typ i keď hudbu, ktorá sa tam hrá počúvam rád.

Pozrel som si akvárium v Luxore, fontánu pred Bellagiom, Prešiel som sa okolo kanála vo Venetian a prebehol som cez Mirage už len pre tú historickú hodnotu.

Oveľa zaujímavejšie boli shows. Po pár týždňoch vo Vegas sa ku mne pripkojili Tomm s manželkou a boli sme spolu na Blue man show – veľmi zaujímavá vec a neskôr na úplnej pecke O by Cirque du Soleil – to bol fakt neskutočný zážitok, hrajú to v Bellagiu, je to vodná show, miesto javiska je veľký bazén. Paráda - must see.

 

 

Neskôr som bol ešte v Riu pozrieť kúzelníkov - to bolo také poslabšie a keďže mám veľmi rád standup comedy, tak som šiel do klubu v Riu pozrieť comedy night, bolo to skvelé, kaviarnička s asi 10 stolíkmi, vystupoval nejaký polotrapný predskokan, ale dobre, že tam bol, lebo aspoň ukázal aký je to rozdiel keď sa do toho oprie naozajstný borec. Ten prišiel po ňom a my sme sa tam všetcia váľali po zemi bez prestávky.

Asi najzaujímavejšie veci čo sa dajú vo vegas robiť sú výlet ku Grand Canyonu a streľnica. Ku Canyonu som šiel vrtuľníkom, bola to moja prvá cesta týmto strojom a bol to zážitok, chlapík s nami lietal v kaňone ako keby sa chcel uhýbať raketám, lízali sme svahy, dosť scary. Pristáli sme priamo v kaňone a dostali občerstvenie. Moc sme toho nevideli ale tak Hoover dam, Lake Mead. Musí byť fajn spraviť nejaký splav kaňonom (neviem či sa to dá), alebo aspoň trek, keď je tam človek sám musí to byť paráda. Ako správny macher som si zobral foťák bez SD karty takže mám zábery len z mobilu.

 

 

Strelnica to bolo hrubé zrno, prišiel som tam v takom čase, že bola krátka rada, nemusel som dlho čakať vybral som si set 5 zbraní (Desert Eagle, brokovnicu, snajpra, niečo ako M4A1 a guľomet), zvolil aké terče chcem strieľať a už ma bral týpek dovnútra. Super zážitok. Ešte by to chcelo niekde otestovať bazooku a plameňomet :).

 

John J. Yegambo – „není to moje válka“

 

K Las Vegas musím dodat eště jednu pozitívnu vec, severne aj južne od stripu sú outlety, kde sa dá celkom dobre nakúpiť. Ja teda väčšinou nákupy nechávam na manželku, ale tu som bol sám a túto šancu som si nenechal ujsť. Nabehol som tam a spravil veľkonákup vecí, ktoré mi teraz vydržia asi na 5 rokov – športové tričká, kraťasy, tepláky a hlavne topánky, ktoré u nás takmer nemám šancu zohnať. Kto ma videl tak vie o čom hovorím – nosím topánky veľkosti 14-15 (často označované za malé lyže). Tu mali fakt široký výber aj pre mňa, takže som sa vrátil s piatimi novými pármi tenisiek. Ceny všetkého sa mi zdali byť smiešne nízke, ale pravdu povediac u nás som bol v obchode naposledy pred 5 rokmi, takže je možné, že to toľko stojí aj u nás – neviem posúdiť.

Po odohratí Main eventu som si prebookoval letenku, pôvodne som mal ostat ešte pár dní (nejak som asi čakal, že to celé vyhrám alebo čo) a odletel som hneď do Washingtonu, kde som sa chcel pár dní zdržať – človek predsa nepoletí takú diaľku za oceán bez toho, že by pobehal nejaké zaujímavosti.